Jeseň 2016

VYHODNOTENIE

účinkovania žiakov TJ Fatran Zázrivá

v jesennej časti 4. ligy SŽ OFZ

v súťažnom ročníku 2016/2017

            Pôsobenie našich žiakov v jesennej časti súťažného ročníka 2016/2017 sa po vydarenej jari hodnotí veľmi ťažko.  A nejde tu len o to, že sme skončili na poslednom mieste s hrozivým skóre 12 : 74, ale hlavne sa jedná o prístup väčšiny hráčov k  futbalovým povinnostiam a slabým morálno-vôľovým vlastnostiam.

            Prípravu na nový súťažný ročník sme začali 12. júla. Vedeli sme, že toto bude náročná sezóna, že sa budeme pohybovať na dolných priečkach tabuľky a bude nás pravdepodobne čakať boj o záchranu. Veď odišlo 5 kvalitných hráčov, za ktorých však do mužstva neprišla adekvátna náhrada a z prípravky prišli chlapci so základnými nedostatkami a slabou  pohybovou kultúrou. Navyše z nosného ročníka 2002 sme mali len 2 hráčov, a z toho jeden (J. Beňo) si už v treťom kole zlomil ruku a nastúpiť mohol až na konci sezóny, kde odohral dva zápasy. Bola tu ešte aj Alena Zajoncová, ročník 2001, a potom 4 hráči ročníka 2003. No práve títo hráči, od ktorých sa čakalo, že budú oporou, sklamali najviac. Ich dochádzka bola nepravidelná a preto väčšinu zápasov sme museli odohrať s mladšími žiakmi.

            V prípravnom období a ani v prvých zápasoch (aj napriek počiatočnej prehre 10 : 0 v Breze) to však nevypadalo na takúto katastrofálnu jeseň. Našim cieľom bolo získať minimálne 10 bodov a vyhnúť sa podľa možnosti priamemu súboju o záchranu. Tento cieľ bol splniteľný a mohli sme byť okolo 7. – 8. miesta. Avšak k spomínaným subjektívnym problémom a hráčskym nedostatkom sa začali kopiť aj objektívne problémy.

            Začalo sa to na nás valiť už v treťom kole, keď si zlomil ruku náš jediný brankár, Jožo Beňo, ktorý sa javil, že by mohol patriť k oporám mužstva a aspoň čiastočne nahradiť Zaťka, ktorý bol v minulej sezóne oporou. Čiže už v treťom kole sa nám začal rysovať brankársky problém. Našťastie sa nám ho podarilo celkom dobre vyriešiť Šimonom Otrubom, ktorý v bráne podával celkom dobré výkony a aj keď nám chýbal v poli, zdalo sa, že sme brankársky problém vyriešili. Vydržalo nám to však len ďalšie dve kolá a prišla na nás ďalšia pohroma, keď si v zápase v Hruštíne zlomil za stavu 1 : 1 ruku aj Šimon Otruba. Ako sa hovorí: „Na chudobného aj záchod padne.“ Potom sa už brankársky problém prejavil v plnej miere, o čom svedčí aj konečná prehra v Hruštíne 1 : 7 ako aj konečné skóre. Nemôžeme viniť za konečný efekt nášho snaženia samozrejme brankárov. Tí sa snažili, avšak na chytanie vo veľkej bráne ešte nedorástli (Kitaš ročník 2005 a Hreško ročník 2004) a nepodarilo sa nám zohnať ani brankára na hosťovanie, respektíve po novom na prestup s obmedzením. Oveľa väčším sklamaním však boli hráči najstarších ročníkov, ktorí mali tých mladších podržať, avšak práve v týchto krízových situáciách sa prejavil ich laxný prístup k futbalu a k plneniu povinností. Hneď po začiatku školy odišli traja najstarší na desať dní k moru, a tak vynechali dve stretnutia a postupne z rôznych dôvodom (brigády, choroby, rodinné oslavy atď.) vynechali ďalšie zápasy. Najhoršie na tom bolo, že sa to všetko začalo kopiť pred zápasmi so súpermi  s približne rovnakou výkonnosťou, s ktorými sme mali hrať o potrebné body k záchrane a k splneniu stanoveného cieľa. Nakoniec to vyvrcholilo v posledných kolách, keď do Novote odcestovalo v 9. kole len 9 hráčov, v nasledujúcom kole doma s O. Lesnou ich bolo 10 a do Chlebníc sme ani neodcestovali, lebo sme sa nezišli. Po týchto trapasoch sme sa snažili zmobilizovať hráčov aspoň na posledné kolo doma s Nižnou, ktorú sme mohli v prípade víťazstva bodovo dobehnúť. Avšak aj keď sme sa na tento zápas zišli v podstate všetci, prejavil sa tu už slabý prístup k plneniu povinností a po pomerne dobrom prvom polčase a stave 2 : 2 sa v druhom polčase prejavili všetky naše nedostatky ako aj úpadok dôvery vo vlastné schopnosti po predchádzajúcich nelichotivých výsledkoch.

            Po zhodnotení priebehu súťaže a porovnaní súperov som presvedčený, že pri dobrej konštelácii, keby nedošlo k spomínaným vážnym zraneniam našich hráčov a keby bol prístup k plneniu úloh na požadovanej úrovni, stanovený cieľ by sme splnili a možno aj prekročili a reálne sme mohli bojovať o 7. miesto. Avšak morálka mužstva pomaly so zlými výsledkami upadala, čo sa prejavilo v spomínaných troch zápasoch, keď sme sa nezišli 11-ti. Najväčším sklamaním boli hlavne starší hráči. Filip Otruba ďaleko zaostal za svojimi možnosťami, a ukázalo sa, že keď nemá vedľa seba hráčov, ktorí to potiahnu (ako minulý rok) a vytvoria mu priestor, jeho kvalita klesá a jeho futbalové danosti mu neumožňujú byť ťahúňom mužstva, čo som od neho očakával. Je to aj dôsledok jeho prístupu a ležérnosti. Oveľa viacej som čakal aj od Aleny Zajoncovej, ktorá až na jednu výnimku nesklamala po stránke výkonnostnej, ale po stránke morálnych vlastností a prístupom k plneniu povinností a k pomoci mužstvu v ťažkých chvíľach. Viacej sa čakalo aj od Prílepka, ktorý sklamal ako výkonnostne, a to hlavne v koncovke a individualistickým riešením situácií, tak aj po stránke dochádzky a prístupu k futbalu. Taktiež úplne nesplnil očakávania Maťo Duda, ktorý zapadol do šedého priemeru až podpriemeru.

            Ako som už spomínal u mnohých hráčov bola veľkým nedostatkom dochádzka, a to nielen na tréningy, ale aj na zápasy, kedy sme do poslednej chvíle museli čakať, kto príde a podľa toho robiť zostavu. O tom, že v mužstve boli neustále zmeny svedčí aj to, že všetkých 10 zápasov odohral len Kristián Matúš a plnú minutáž nemal nikto.

            Akú takú spokojnosť môžeme vysloviť s výkonnosťou Paťa Zajonca. Čiastočne aj Jozefa Beňa, ale ten odohral málo zápasov. V bráne prekvapil Šimon Otruba a nezlyhal ani Sebastián Kozák, ktorého to však často ťahalo dopredu a potom zabúdal na svoje defenzívne povinnosti. Ako najsvetlejší moment tejto sezóny môžeme považovať pôsobenie najmladšieho člena mužstva, Lukáša Janťáka (ročník 2006), ktorý preukázal svoj futbalový talent a svojimi výkonmi i nasadením v zápasoch často prekonal starších spoluhráčov. Je však aj u neho nutné zlepšiť tréningovú morálku, aby nezapadol do šedého priemeru, pretože jeho danosti ho predurčujú aj na pôsobenie vo vyšších súťažiach.

            Celkovo sme počas tohto obdobia absolvovali 31 tréningových jednotiek, 2 prípravné zápasy a 10 majstrovských zápasov. O 12 našich gólov sa postarali traja strelci. Po 5 gólov dali Paťo Zajonc a Kristián Matúš (z toho 2 z penalty) a 2 góly dal Ján Prílepok, od ktorého sme však hlavne v tomto smere očakávali viacej. Vzhľadom k nezáujmu o tréningový proces a k plneniu si svojich futbalových povinností sme prípravu ukončili po poslednom majstrovskom zápase dňa 16. 10. 2016.

            Z dôvodu spomínaných nedostatkov, slabej tréningovej morálky a nezáujmu hráčov, som sa ako tréner rozhodol ukončiť svoju činnosť pri tomto mužstve. Verím, že prístup jedincov sa zlepší a môj nástupca zachráni 4. ligu pre zázrivských chlapcov.

                                                                                              Tréner žiakov

                                                                                           Ing. Marian Nincz

Štatistiky hráčov

Tabuľka 4. ligy, sezóna 2016/2017

Všetky výsledky